ČO JE LIEČIVÉ TICHO:

„JE TO PRAVDA ODVEKÁ, TICHO LIEČI ČLOVEKA.“

Liečivé ticho je jednoducho povedané emailová komunikácia s tichom. Je to priestor, kam môže človek posielať všetky svoje starosti a trápenia, všetko, čo chce raz a navždy uzatvoriť. Pre ľudské vnímanie je nesmierne dôležité niekam to všetko môcť odložiť, aby sa to nehromadilo v našom vnútri. Ak je totiž toho v našom vnútri priveľa nespracovaného, všetko sa pomieša a dokáže to narobiť poriadny neporiadok. Tým, že človek svoje starosti postupne posiela do Liečivého ticha, vyprázdni zo seba nepodstatné a vytvorí tak v sebe poriadok a priestor pre nové veci.

Ľudia sa ma pýtajú, či v tomto projekte naozaj ide o ticho alebo je to iba pomyselné ticho v názve projektu. Musím povedať, že TICHO je to najpodstatnejšie o čo v tomto projekte ide. Všetci dobre vieme, že ticho lieči. Dokonca vieme aj to, že v tichu dokážeme nájsť odpovede na všetko, na čo ich potrebujeme nájsť. No i tak sa ticha akosi stránime a obchádzame ho. Žijeme príliš hlučným spôsobom života, v ktorom nestíhame nájsť odpovede na naše nevyjasnené otázky, bolesti, smútky, strachy. Máme strach zostať v tichu, pretože netušíme, čo tam nájdeme. Snažíme sa sami seba presvedčiť o tom, že iní majú pre nás lepšie a vierohodnejšie odpovede ako máme my sami. Dokážeme pomôcť iným, ale sami máme problémov, že nevieme čo s nimi.

Keď človek raz niečo prežije, nedá sa toho zbaviť, nedá sa to povysávať, utrieť, nikam to nezmizne. Všetko, čo človek prežije, zostáva v jeho vnútri, stane sa to jeho neoddeliteľnou súčasťou. Keď človek zažije niečo pekné a dobré, samozrejme, že chce toho zažívať ešte viac. Ale potom sú tu situácie, ktoré vnímame ako tie zlé, tie, ktoré nám ubližujú, z ktorých máme strach. A keď sa nám takýchto situácií počas života nazbiera viacero, nedokážeme si s nimi poradiť. Vždy som hľadala odpovede a východiská z toho, čo mi veľmi strpčovalo život, chcela som sa dostať zo začarovaného kruhu bolesti, strachu a smútku. Vedela som, že potrebujem vnútorné zmierenie, upokojenie, pochopenie situácií, ktoré sa v mojom živote udiali.

Keď človek niečo nepozná, nevie čo s ním to niečo urobí. Je celkom prirodzené, že má obavy a strach. Pokojne to môžeme prirovnať k prvej jazde autom. Ak ste v živote nesedeli za volantom, je celkom normálne, že sa šoférovania obávate. Keď, ale skúsite prvú jazdu a trénujete ju niekoľko krát týždenne, zrazu sa šoférovania báť prestanete a postupne sa z vás stane sebavedomý šofér, ktorý veľmi rýchlo zabudne, že mal zo šoférovania strach. Také isté je to aj s bicyklovaním, plávaním, varením, jednoducho so všetkým, čo si postupne natrénujeme alebo sa v tom zdokonalíme. Tým pádom strach a predsudky zmiznú.

Presne tak isto to funguje aj s tichom. Keď sa s ním stretnete prvý raz, môžete mať strach a obavy z toho, čo v ňom nájdete, čo sa v tichu skrýva, či vám neublíži, ak v ňom zostanete. Predsudky a obavy sú úplne na mieste a v poriadku, až do chvíle, kým to neskúsite na vlastnej koži. Môžem vám zodpovedne povedať, že do ticha sa nakoniec človek veľmi rád vracia, pretože tam vždy nájde všetko čo potrebuje pre svoj vnútorný pokoj.

Pinterest